Všade sú reklamy. Veľmi často máme pocit, že reklama nás pozná lepšie ako naši najbližší kamaráti. Myslíme si, že také veci sú iba v našej dobe. To by bolo fajn, ale aj dnes používame formy, ktoré sú staršie ako sto rokov. V Pompeii a v Ríme našli také reklamy, ktoré fungovali presne ako dnešné kusy. Tak možno nie predmet, ale proces je dôležitý. Tak tvoj mozog funguje presne ako mozog Rimanov. Prepáč.   
 
Ľudový mozog stále zmení, je to žiadne prekvapenie. Keď si pozrieš staré reklamy, bude pre teba jasné, o čom hovorím. Dnešné billboardy používajú metódy, ktoré sme – ako ľudia – používali vždy. Potrebujeme lákavú ponuku, dobré fotky a pamätný slogan. Možno aj teraz poznáš nejaké frázy, spolu so značkami. Ale ešte zvláštnejšie, keď poznáš oveľa staršie práce. Napríklad poznám reklamy, ktoré boli nové v 70. rokoch.  
 
Prvý katalyzátor reklamy bol Johannes Gutenberg. Lebo objavil tlačiareň, tak materiály boli dostupné pre viacerých. V roku 1500 v Paríži jedna z najpopulárnejších reklám mal niečo zaujímavé. Povedal: Neutekajte preč, keď vidíte cenu. Za čarovnú prácu, je to malá odmena. Doslova možno niečo iné ale hlavnej myšlienk rozumieš. Cena bola problém aj pred 700 rokmi! Vidíme také príspevky aj dnes, však?  
 
Potom v 1800. rokoch reklama mala inú rolu. Napríklad Francúz Henri de Toulouse-Lautrec, kto bol maliar, fungoval aj ako grafický dizajnér pre reklamy. Žiadna pasca, on presne vedel, čo reklama je, a myslel, že je to vynikajúca príležitosť. Jeho práce majú veľkú umeleckú hodnotu, a ich vidíme teraz v galériách. Je to naša ďalsia zastávka: grafické detaily sú také dôležité ako správa alebo produkt.  
 
A najnovší príklad: Andy Warhol. Preňho mohlo všetko fungovať ako umenia. Aj plechovky. Lebo všetko je iba forma, ktorá nie je taká dôležitá. Teraz influencery fungujú ako najpopulárnejšia forma. Okrem toho, že oni sú živí ľudia, fungujú iba ako nástroje. Formu môžeš jednoducho zmeniť. Zaujímavá vec je správa alebo slogan. Vieš, také, ktoré poznáme aj po 30 rokoch. Tak v budúcnosti roboty budú naše hviezdy? Kto vie.