Aký bol tvoj prvý deň v AM Business a tvoj prvý dojem z tejto firmy?
Možno si ani nepamätám na svoj prvý deň. Nie preto, že by to bol taký nezaujímavý deň, ale preto, že nie je možné presne určiť ten okamih a povedať, že od dnešného dňa marketingujeme a píšeme texty šmahom ruky. Ale na prvú zákazku si pamätám úplne jasne, práve sme boli na ceste do Mníchova a na jednej zo zastávok sme dostali požiadavku. Celý výlet nám to spríjemnilo, ani sa nám veriť nechcelo, že s nami chce niekto spolupracovať. Spočiatku sme si stanovili len malé ciele a boli sme prekvapení, ako sa postupne plnia.
Aký bol tvoj najpamätnejší projekt?
Každý projekt je výnimočný, niektorý preto, že je akoby šitý na mieru a inokedy preto, že ani my si na začiatku nemyslíme, že by z toho mohlo niečo veľkolepé byť. Dovtedy brainstormujeme, kým na niečo spolu neprídeme. Najpamätnejšou vecou pre mňa však bolo, keď sme veľmi veľa pracovali na jednom projekte. Nakoniec sme ho nemohli predložiť, pretože objednávateľ nesplnil podmienky. Bolo pre nás sklamaním, že všetka práca bola zbytočná a partner v tomto prípade nekonal korektne. Odvtedy venujeme väčšiu pozornosť tomu, aby sa niečo také už nestalo.
Aké úlohy vykonávaš a ktoré sa ti páčia najviac?
Na začiatku, keď sme s Andrisom pracovali len my dvaja a kuchyňa bola našou kanceláriou, robili sme všetko. Aj to sa mi veľmi páčilo. Potom, ako sa tím rozšíril, všetko zapadlo na svoje miesto, ako kúsky skladačky. Každý dostane úlohu, ktorá sa k nemu najviac hodí, pretože to nemá zmysel, ak niekto musí robiť niečo, čo sa mu nepáči a čo vlastne ani nevie. V poslednom čase radšej robím úlohy v pozadí, ktoré nie sú vždy až tak viditeľné, ale sú nevyhnutné z organizačného hľadiska. Zároveň, ak je potrebné rýchlo hasiť oheň, okamžite dokážem zaskočiť a napíšem príspevok, newsletter, prípadne urobím korektúru. Vtedy sa vrátia staré spomienky, čo mám naozaj rada.
Ako budeš spomínať na toto obdobie o desať rokov?
V každom prípade, prvá vec, ktorá mi napadne, je, že sme sa spolu rozvíjali presne tak, ako je to napísané vo veľkej knihe. Napredovali sme postupne, nie veľkými krokmi, ale vytrvalými. Aj to zostane navždy nezabudnuteľné, že sme dokázali dosiahnuť najväčší pokrok počas obdobia epidémie, čo, povedzme si úprimne, nie je práve každodenné.
Aká bola tvoja najneočakávanejšia úloha?
Keď si Andris vymyslel, že budeme robiť krátke videá. Napadlo mi, dobre, máme niekoľko tematických nápadov, ale nemáme štúdio ani žiadne profesionálne vybavenie. A potom sme brainstormovali a uvedomili sme si, že tieto veci vlastne ani nepotrebujeme a nejako sa témy vždy rodia — niekedy aj na poslednú chvíľu. Videá sa vyrábajú dodnes a nikdy neboli také populárne. Myslím, že s týmto nečakaným nápadom Andris vytvoril niečo skutočne veľké. A vrhla som sa do procesu strihania a práce s kamerou, aj keď nie na profesionálnej úrovni.
Ako by si ohodnotila svoj tím?
Ak sa u nás niekto uchádza o pracovné miesto, požiadame ho nielen o životopis, ale aj o napísanie textu na vybranú tému. Tieto texty si veľmi rada čítam, pretože z nich vychádza najavo veľa vecí. Spomínam si, že keď som čítala Lillin text, napadlo mi, že je taký, akoby som ho napísala ja sama. A Benji mi odovzdal taký text, ktorým ma pustil do svojho vlastného sveta a to bolo naozaj dojemné. Už vtedy, v okamihu nula, sa ukáže, či medzi nami bude fungovať chémia, kto je ten, kto zapadá do tímu a kto nie. Naša situácia je zvláštna aj tým, že sme sa formovali do tímu počas COVID-u a lockdownu. Tak, že sme sa sotva stretli osobne. Napriek tomu je to také, akoby sme sa poznali už večnosť. Možno je tomu tak aj preto, že keď sa stretneme osobne, dokážeme sa spontánne tešiť jeden druhému. A to je to, čo robí náš tím skvelým.
