Aký bol tvoj prvý deň v AM Business a tvoj prvý dojem z tejto firmy?
To je celkom zaujímavá otázka, pretože najlepšie to asi vystihuje príbeh o sliepke a vajci … Spočiatku som si možno myslel, že aj keď máme zákazníkov a teraz už máme aj značku, neviem, ako to všetko zvládneme. Prvé obdobie nášho podnikania bolo úplne inštinktívne, nepremysleli sme si strategicky, čo by sme chceli robiť. Potom, ako sme postupne mali stále viac a viac klientov, úloh a ďalších kolegov, vtedy som pocítil, že spolu robíme niečo naozaj dobré. Mimochodom, pre mňa to nie je ani tak práca ako skôr spoločenská hra a možno práve to je dôvod, prečo som to na začiatku nebral až tak oficiálne. Ale v poslednej dobe je prvé slovo, ktoré mi v spojitosti s AM Business napadne, v každom prípade inšpirácia.
Aký bol tvoj najpamätnejší projekt?
Myslím, že každý z našich projektov bol výnimočný! Keby som však mal uviesť úplnú bullshit-klasiku, povedal by som, že sme buď vyhrali, alebo sa niečo naučili… Ale myslím, že existujú aj také topky, na ktoré nikdy nezabudneme. Som presvedčený, že existujú aj takí klienti (a v súvislosti s touto témou disponujem minimálne 50% hlasov!), pre ktorých by sme pracovali aj zadarmo. Potom mám živú spomienku na jeden projekt, ktorý sme dokončovali v decembri, už takmer pod vianočným stromčekom, s množstvom nadčasov aj počas nocí. Tento projekt sa týkal jednej webovej stránky, ktorej konečný text sme ešte doťahovali v kaviarňach v Skopje, pretože jej odovzdanie a rodinná dovolenka sa stretli v jednom termíne … Každý z projektov bol niečím výnimočný a s každým z nich sme niečo získali. Ale večnou klasikou je snáď situácia, keď Fanni uprostred nášho spoločného výletu začala svojmu priateľovi vykladať o lešeniach značky GRAF. Aj keď sme tam neboli osobne, myslím si, že si to spoločne uchováme ako kolektívny zážitok.
Aké úlohy vykonávaš a ktoré sa ti páčia najviac?
Ja som v spoločnosti vlastne také dievča pre všetko – urob toto, urob tamto. Oficiálne neviem, akou funkciou by sa to dalo opísať. Kedysi som bol aj kopírovačom. Možno zo všetkého najviac rád spoznávam klientov, snažím sa pochopiť, čo chcú a prečo chcú práve to. Okrem toho sa samozrejme podieľam na mnohých projektoch, kde píšem texty a v iných zase manažujem kampane. Okrem toho sa snažím zabezpečiť základné podmienky pre našu každodennú prevádzku: aby mal každý svoju úlohu, aby sme pracovali vyváženým spôsobom, napredovali v súlade s termínmi, atď. Našťastie mi život nedovolí nudiť sa, pretože takmer každý deň narazím na nové veci.
Ako budeš spomínať na toto obdobie o desať rokov?
Myslím, že nebudem schopný porozumieť tomu, ako sa do jedného pracovného dňa dalo toho toľko nahustiť. Alebo ma pochytí nostalgia typu „predtým bývalo všetko lepšie“. To si tiež viem predstaviť. „Ale za mojich mladých čias …“ Do tej doby budem ešte viac vzdialený od nášho mladého cieľového publika a je otázne, do akej miery budem po štyridsiatke ešte stále odborníkom na marketing, ktorý dokáže držať krok s dobou. Možno to nakoniec budú už len strategické otázky, s ktorými sa na mňa moji kolegovia budú obracať a možno jeden z nich aj nahlas povie, že „zatiaľ je dobre, kým nevidíme uja Andrisa.“ Len málo ľudí dokáže komunikovať autenticky a dobre napriek 20-30 ročnému vekovému rozdielu. Navyše si nie som istý, či by som so štyridsaťročnou tvárou ešte budil dojem mladistvej, dynamickej agentúry. Hoci, ak sa nám budú diať veci takýmto tempom, kým zodpovieme tieto otázky, tých desať rokov aj uplynie. Mimochodom, nedávno som počul, že „staré dobré časy“ sú práve teraz. Snažím sa takto premýšľať a oceniť, aké možnosti teraz máme. Samozrejme, dúfam, že o desať rokov budeme môcť dosiahnuť pokrok aj v tejto oblasti.
Aká bola tvoja najneočakávanejšia úloha?
Spomínam si na dve takéto úlohy, jedna z nich sa zrealizovala a tá druhá nie. Vyvstala otázka, či by sme dokázali písať texty piesní v slovenčine. Bohužiaľ, nič z toho nakoniec nebolo, nielen s nami, ale, pokiaľ dobre viem, ani s nikým iným. V každom prípade by to bola bývala zaujímavá výzva.
To, čo sa zrealizovalo, bol komunikačný projekt. Jeden z našich klientov mi raz zavolal a povedal, že si myslí, že moje komunikačné schopnosti sú vynikajúce a to je presne to, čo by chcel rozvíjať. Pracovali sme strašne veľa, našťastie vyslovene vo veľmi veselej nálade a dúfam, že aj on bol spokojný s konečným výsledkom. Som si istý, že človek sa dokáže predviesť oveľa sebavedomejšie hoci len jednou vetou, vďaka čomu potom ľahko vynikne nad svojimi konkurentmi.
Ako by si ohodnotil svoj tím?
Len v superlatívoch, ale bola by to aj moja vlastná kritika, ak by tomu tak nebolo. Znie to síce ako úplne klišé a totálne nudne, ale pracujem s nimi naozaj rád. Každý má svoju osobnosť a myslím, že to je kľúč k tomu, ako nájsť vzájomný súlad… V poslednej dobe sa stretávam s Rékou väčšinou v roli majiteľa firmy. Zvykol som hovorievať, že ona je zahraničným generálnym riaditeľom, ktorý si vyžiada čísla každý štvrťrok alebo každý polrok a ak je všetko v poriadku, viac sa nepýta. Samozrejme, robí viac ako len to, ale jej parketou je hlavne strategické smerovanie. V tomto je však vyslovene dobrá, nedovolí nám preskočiť žiaden krok, ale ani prestupovať na jednom mieste. Má dobrý zmysel pre to, kedy a v čom by sme sa mali rozvíjať. Lilla je naša „najstaršia“ kolegyňa, u ktorej vždy svieti slnko. Už tomu budú pomaly dva roky, čo nikdy nemala zlý deň, vždy sa do každej úlohy púšťa s nadšením a obrovskou empatiou. Niektorí klienti ju majú naozaj veľmi radi a majú tendenciu posielať v reakcii na jej prácu obrovské srdiečka. A samozrejme aj my v rámci tímu. Benji k nám prišiel ako posledný a v systémoch sa dokáže pohybovať úplne geniálne. Jeho trochu „nerd“ prístup bol pre nás naozaj veľmi prínosný, pretože odvtedy sme oveľa lepšie organizovaní. Okrem toho vždy premýšľa o tom, aký bude ďalší a za ním nasledujúci krok. No a potom som tu ja, trochu blázon, ale oni vedia, ako na mňa. Celkovo si myslím, že sme u nás našli tú správnu kombináciu dlhodobého a krátkodobého myslenia, tvorivosti a nutnosti stáť oboma nohami na zemi.
