V minulom týždni som robil výskum. Nie je to niečo vážne, iba som zverejnil fotku na Instagrame. To nebolo niečo pekné alebo zaujímavé, iba to ukázalo výsledky môjho behu. Zaujímalo ma, ako reagujú mojí známi, lebo oni videli niečo zvláštne. Ich reakcia nebola veľmi prekvapujúca. 
 
Behal som viac ako 7 kilometrov, je to pravda. Oni vedia, že nie som športovec, je to tiež pravda. Kľúčová časť je, že nikdy predtým som nepostoval nič o behu. Som si istý, že veľa z nich vôbec nevedelo, že pravidelne behám. Takže pre nich 7 kilometrov bolo neuveriteľné. Ich očakávania je marketing, rodina, výlety ale nie beh. A potom oni gratulovali, lebo videli nejaký veľký výsledok, a videli, že som na toto hrdý. 
 
Druhá strana mince je celkom iná. Každý týždeň by som mal behať 9 kilometrov. Minulú sobotu som behal viac ako 7 kilometrov, ale cez týždeň nemal som ani krok. Toto nikto nevie. Moji kamaráti videli iba výsledok, čo je dobrý. Nevedeli čo bol cieľ, alebo akú prácu to vyžaduje. Lebo minulý týždeň nerobil som svoju prácu, iba ja som dosiahol výsledky. Presne ako veľa podnikateľov. 
 
Poznám veľa firiem, ktoré mali alebo majú dobré výsledky. Ich prax je, že hocijako to zvládneme. Urobili sme to takto aj v minulosti, takže ani teraz nepotrebujeme systém. Také firmy sú závisle. Majiteľ, kolegovia, šťastie – takéto faktory rozhodujú o výsledkoch. A keď sa niečo zmení, tak firma možno bankrotuje. Lebo oni mali výsledky, ale nie kvôli práci. 
 
Prečo som mohol behať viac ako 7 kilometrov? Lebo som začal rénovať v januári. Doteraz 34-krát som sa pohyboval. Nemohol by som to zopakovať každý deň, ale hocikedy môžem behať 3-4 kilometre. Keď som začal, môj rekord bol 2,5 kilometra. Takže ak analyzujeme celý rok, moja práca umožnila vynikajúci výsledok. Ale kvôli tomu, že som to raz urobil, zajtra sa neprihlásim na súťaž.