V stredoveku to bolo každodenné. V gilde (čo bol zväz kupcov) boli podporované štúdie v Európe. Slogan bol, že v zahraničí študuješ, potom ideš domov a pracuješ. V tejto dobe naša krajina vyzerala celkom inak a ľudia nemali také možnosti ako napríklad v nemeckých kráľovstvách. Takže, keď talentovaní mladí ľudia chceli niečo lepšie alebo viac, museli cestovať. Teda nerozvinuté a rozvinuté krajiny mali oveľa striktnejšie rozdiely ako dnes. Keď cestujem kvôli štúdiu, dostanem viac? 
 
Nemyslím si, že všetko je lepšie, ak ideme preč. Aj u nás máme obrovské talenty, máme možnosti a samozrejme máme bariéry. To čo môže mať najväčší vplyv, je pohľad a spôsob myslenia. Ak nejdeme ďaleko, Rakušania myslí celkom inak, aj Češi. Pre mňa to znamená, že keď mám príležitosť, a môžem ich počúvať, tak dostanem nové impulzy. Rád absolvovujem nemecké podnikateľské kurzy, lebo veľmi často dostanem nečakané výhody. Napríklad: keď plánuješ svoj deň, neplánuj len úlohy ale aj čas, ktorý si vyžadujú. Predtým mi na Slovensku alebo v Maďarsku niekto nič také nepovedal. 
 
Ak poviem, že chcem postaviť firmu, ktorá mohla by fungovať aj v New Yorku, ľudia hovoria, že som blázon. Na Slovensku alebo v Maďarsku niečo také nie je môžne. Alebo prečo si myslím, že ja ako podnikateľ mám všetko potrebné na dosiahnutie takého cieľa. Podľa nich neviem zmeniť krajinu, svet a ľudí okolo mňa. Dobrá správa, že ani toto nechcem. Iba by som chcel mať vyššie štandardy v našej agentúre, a kvôli tomu som pripravený, keď musím viac pracovať. Chcem, aby sme mali vynikajuce procesy, motivovaných kolegov a fantastických klientov. Znie to nepredstaviteľne? 
 
Múdri ľudia povedali, že v živote sa ráta najviac, ako reaguješ na situácie. Máme lepšie a horšie dní, samozrejme. Ale v hlave máme iný svet. Keď si môžem predstaviť, tak to viem aj realizovať. To robí napríklad Filippo Brunelleschi, keď plánoval florentský dóm. Ja nemusím robiť niečo také obrovské. Len vyskúšam zlepšiť moju firmu zo dňa na deň.